Stanislav Jasečko o práci s mládeží

15.07.2014 17:49
HOKEJ.sk
Je to poriadna rehoľa, hovorí Jasečko zaberajúc na troch frontoch
   
 

„Často je to žalostný pohľad. Mnoho detí trpí nadváhou, má koordinačné problémy a niektoré veci absolútne nezvládajú. Nie je to ale ich chyba. Za to môžu rodičia a z časti tréneri.“

Aj to je jeden z postrehov, ktoré už stihol nadobudnúť počas krátkej trénerskej kariéry v mládežníckych kategóriách Stanislav Jasečko.

Stodvadsaťosemnásobný reprezentant Slovenska nesie na svojom chrbte už dlhší čas štyri krížiky, toľko práce ako teraz ale azda nemal ani počas svojich najjagavejších čias. V uplynulej, svojej už dvadsiatejštvrtej profesionálnej sezóne, hrával za český Jindřichov Hradec, okrem toho trénoval štyri mládežnícke ročníky vo Veselí nad Lužnicí a Soběslave a ak k tomu pripočítame celoročnú prácu v rámci Hockey Talent Academy plus individuálne tréningy v Pelhřimove, tak dospejeme k úctyhodnému počtu hodín strávených na ľade.

„No veru, od mája do decembra som odtrénoval vyše 850 hodín,“ pousmial sa Jasečko. „Musím povedať, že kombinácia aktívnej hry s trénerstvom v takomto rozsahu predstavuje poriadnu rehoľu.“

Skúsený obranca opustil Slovensko po sezóne 2010/11, v ktorej vybojoval s Popradom striebornú medailu. Následné putovanie po Taliansku, Dánsku a Nemecku ukončil rozhodnutím usadiť sa v Českých Budějoviciach. Výraznú rolu pritom zohral štart trénerskej kariéry úzko spojený s rozhodnutím syna vydať sa v jeho hokejových stopách.

Syn predstavoval základnú motiváciu ukončenia zahraničných potuliek,“ pokračuje 41-ročný zadák. „Na hokej sa dal pred šiestimi rokmi. Veľmi ho to baví, miestami by som povedal, že až priveľmi.  Keď som videl jeho nadšenie, tak som mu chcel maximálne pomôcť a aj preto som už nechcel ísť nikam vonku.“

Neostalo však len pri osobnom dohľade na hokejový rast svojho potomka. Jasečko si veľmi rýchlo „osvojil“ i hokejové nádeje vo Veselí nad Lužnicí a Soběslave.

„Mám tam pätnásť detí plus syna. Chodí so mnou i na všetky kempy Hockey Talent Academy a postupne pilujeme všetky veci, ktoré sa mu počas jeho hokejového života zídu. Základom ale je, že to robí s radosťou, pretože nútiť dieťa predstavuje tú najhoršiu vec,“ prízvukuje S. Jasečko.

Práca v spomínanej Hockey Talent Academy patrí medzi hlavné náplne práce bývalého reprezentanta. Aj v týchto týždňoch brázdi štadióny za účelom odovzdať budúcej generácii niečo zo svojich poznatkov a skúseností.

V Čechách ide už o zabehnutú hokejovú školu, ktorá funguje vyše sedem rokov. Tento rok expandovala i na Slovensko, do Talianska a Slovinska. U nás máme za sebou tri kempy, štvrtý nás čaká najbližšie v Bratislave. Ja sa potom vraciam do Čiech, kde pokračuje náš program ďalšími výukovými turnusmi,“ hovorí na margo rušného letného programu odchovanec Spišskej Novej Vsi.

Každý z kempov HTA je sústredený len na jednu z hokejových činností a trvá tri dni. Tréningy prebiehajú pod vedením odborníkov, hosťami bývajú i súčasní reprezentanti Česka i Slovenska ako napríklad Václav Nedorost, Milan Bartovič, Ladislav Nagy či Tomáš Marcinko.

„Som presvedčený o tom, že takéto kempy majú najväčší význam, ak trvajú tri dni,“ konštatuje Stanislav Jasečko.To umožňuje najvyššiu pracovnú intenzitu, pretože udržať pozornosť detí  počas celého týždňa je obzvlášť v takomto letnom období veľmi náročné. Musíme si uvedomiť, že deti strávia na ľade v priebehu troch dní osem hodín plus dve hodiny práce na suchu. Zažil som dlhšie i kratšie kempy a môžem preto povedať, že počas každého ďalšieho dňa pozornosť klesá a záver už pripomína len akési táborové trávenie na ľade. Energia je ale vyčerpaná a tréneri i ich zverenci doslova čakajú na koniec. Z vlastných skúseností preto hovorím, že tri dni predstavujú ideál.“

Najmladší zverenci Stanislava Jasečka sú narodení v roku 2009, záujem zlepšiť sa ale dokumentujú i chlapci narodení už v ročníkoch 1995 či 1996. Niekto potrebuje rozvinúť svoje schopnosti vo viacerých oblastiach, iní majú konkrétny cieľ svojho letného snaženia.

„Sme korčuliarska škola a v prvom rade teda venujeme pozornosť základným veciam ako sú sklz, prekladanie, hranové korčuľovanie a podobné veci. Je dôležité, aby sa deti naučili správnu techniku, pretože korčuľovanie je základom hokeja. Ďalšie výukové kurzy sú potom zamerané na prácu s hokejkou, streľbu, rýchlosť či zvládanie súbojov jeden proti jednému. Každý kemp je ale sústredený vždy len na jeden z týchto atribútov, ich miešanie by neprinášalo požadovaný efekt. Napríklad teraz naposledy sme sa v Košiciach zamerali výlučne na streľbu a tej sme venovali denne osem hodín na ľade. Začíname vždy od základných techník a prechádzame k ťažším a ťažším cvičeniam,“ objasňuje štruktúru a náplň kempov HTA Jasečko.Snažíme sa pracovať maximálne profesionálne a každá jedna vec je prepracovaná do detailov. Na našej webovskej stránke máme dokonca vlastný videokanál, ktorý ponúka reportáže z kempov, videá z jednotlivých cvičení a podobne.“

Trénerská práca oslovila vicemajstra sveta z roku 2000 veľmi rýchlo a doslova sa v nej nachádza. Práca s deťmi mu ale nastavila i neúprosné zrkadlo o súčasnom stave našej mladej populácie.

V HTA máme v databáze cez 1500 detí a mojimi rukami ich už prešlo naozaj veľmi veľa. Mám možnosť sledovať ich nielen na ľade, ale i počas prípravy na suchu. A často je to žalostný pohľad,“ povzdychol si Jasečko.Mnoho detí trpí nadváhou, má koordinačné problémy a niektoré veci absolútne nezvládajú. Nie je to ale ich chyba. Za to môžu rodičia a z časti tréneri. Deťom sa musia v prvom rade venovať ich rodičia, ktorí s nimi trávia najviac času a sú za ne zodpovední. Budúci športovec sa rodí tak, že okrem hodiny tréningu si s kamarátmi zahrá i futbal, basketbal, tenis či iné športy. Je zlé, ak ich rodičia po absolvovaní tréningu posadia dieťa k počítaču, alebo tabletu, do rúk vložia čipsy s kolou a pochvália ho za odšportovanú hodinku. Chce to istú kontrolu, pretože deti sú obrazom prístupu rodičov.“

Aj napriek tomuto krutému, lež reálnemu zisteniu, bývalý reprezentant verí, že v Čechách a na Slovensku je stále dostatok talentovanej mládeže, ktorá môže ponúknuť solídnu perspektívu nášmu hokeju. V tejto súvislosti ho teší postupné vylepšovanie infraštruktúry najpopulárnejšieho zimného športu u nás.

„Za veľmi dôležité považujem, že vzniklo niekoľko nových hál. Miništadióny postavili v Bratislave a v Trenčíne, zmodernizoval sa štadión Crow Aréna v Košiciach, teraz otvoril novú halu Janko Laco v Mikuláši, budujú i v Poprade. To sú prvé lastovičky, druhým dôležitým krokom sú tréneri. Tí musia vedieť ako pracovať a čo deťom odovzdať,“ apeluje majster Slovenska z roku 1999. „Aby to neboli len tréningy pre tréningy. Počas pôsobenia v Taliansku som zažil ako tam jeden nemenovaný slovenský tréner pracoval s osem až deväťročnými deťmi na kondícii. Tí chlapci pritom nevedeli nič o sklze, hranovom korčuľovaní a podobných základných veciach. Tréneri sa teda musia neustále zdokonaľovať, vzdelávať a byť tými, ktorí dokážu odborne ukázať a zároveň naučiť. Licenciu si môže urobiť hocikto, môže si i naštudovať poučky o svaloch a podobne, robiť to ale so srdcom a zverenca niečo reálne naučiť však predstavuje tú pravú alchýmiu.“

Jasečkovi chuť pracovať s mládežou nechýba a s blížiacim sa koncom aktívnej kariéry nepochybuje o tom, že zimné štadióny budú jeho pracoviskom i v budúcnosti.

„Koniec sa určite blíži. V Jindřichovom Hradci mám ešte zmluvu na jednu sezónu a som tam doslova varený, pečený. Vek je ale neúprosný a trénerskej práce mám naozaj veľmi veľa. Definitívny ortieľ o novej sezóne preto ešte nepadol,“ ponechal nateraz otvorenú otázku vešania korčúľ na klinec Stanislav Jasečko, ktorý ale zároveň priznal jedno vnútorné prianie: „Kariéru by som chcel uzavrieť ešte aspoň jedným zápasom v drese Spišskej Novej Vsi. Ukončiť to tam, kde sa to celé začalo.“

Vyhledávání